Život Prešova
online
online
Český podnikateľ s obuvou Tomáš Baťa sa narodil pred 140 rokmi
03.04.2016 Celý región
Zlín/Bratislava 3. apríla (TASR) - Český podnikateľ a zakladateľ obuvníckeho priemyslu v Česku, ale aj na Slovensku (Baťovany - dnes Partizánske, tiež Svit) Tomáš Baťa sa narodil v Zlíne na Morave (dnes Česká republika) ešte v Rakúsko-Uhorsku pred 140 rokmi 3. apríla 1876.
Jeho priezvisko Baťa sa stalo synonymom kvalitných topánok za nízke ceny a aj poctivého podnikateľského ducha s etickým rozmerom a so službou verejnosti. Zároveň aj synonymom pre tzv. baťovské ceny, premyslene nastavené tak, aby sa pri kúpe vyvolal dojem výhodnej úspory. Je to jedna z mála firiem z bývalého Československa, ktorá sa dokázala presadiť vo svete. Dnes firma Baťa pôsobí asi v 50 krajinách na piatich kontinentoch sveta a má zhruba 40.000 zamestnancov.
Tomáš Baťa sa narodil ako tretie dieťa z prvého manželstva otca Antonína Baťu staršieho (najstarší brat bol Antonín a potom nasledovala sestra Anna), ktorý v Zlíne viedol obuvnícku dielňu. Po smrti matky sa rodina presťahovala do Uherského Hradišťa, otec sa druhý raz oženil a mal ďalších päť detí. Jedným z nich, v poradí tretím, bol Jan Antonín. V roku 1882 sa Tomáš Baťa u otca začínal učiť obuvníckemu remeslu. Keď mal pätnásť rokov odišiel skúšať šťastie do rakúskej Viedne.
Súrodenci Baťovci mali z rodiny podnikanie v krvi a tak sa po návrate Tomáša Baťu z Viedne domov tri deti z prvého otcovho manželstva (Antonín, Anna a Tomáš) rozhodli založiť si vlastnú spoločnosť, na ktorú použili peniaze zdedené po matke. Bolo to 21. septembra 1894 a prvým oficiálnym šéfom firmy sa stal najstarší zo súrodencov Antonín. Už o rok neskôr sa však vedenia firmy ujal brat Tomáš Baťa. Po Antonínovej smrti v roku 1908 (zomrel na tuberkulózu, mal len 34 rokov) sa stal Tomáš Baťa aj oficiálne šéfom firmy.
Značka, za ktorou stojí poctivé podnikanie sa budovala dlho. Neskoršie obuvnícke impérium Baťa sa pretĺkalo najmä vo svojich začiatkoch mnohými úskaliami, ktorými úspešne prešlo hlavne vďaka podnikateľskému duchu Tomáša Baťu a jeho skúsenostiam, získaným najmä viacerými pobytmi v Spojených štátoch amerických (USA), ale aj v Nemecku a v Spojenom kráľovstve. Tam sa naučil využívať strojovú výrobu či efektívne organizovať prácu. Keď bolo veľmi zle, začal napríklad vyrábať lacné plátenné topánky, alebo v čase najväčšej krízy znížil cenu topánok na polovicu. V jeho obchodoch vtedy napriek veľkej chudobe stáli ľudia v radoch a on získal peniaze na ďalšiu existenciu firmy. Zvyšoval výrobu, prijímal nových zamestnancov a začal topánky exportovať. V roku 1924 zaviedol nový systém odmeňovania zamestnancov. Vedúci pracovníci mohli mať účasť na zisku, ale aj na strate podniku podľa hospodárskych výsledkov svojich dielní. Tie získali hospodársku samostatnosť a ich samospráva sa Baťovi oplatila.
Zlínsky podnikateľ dosahoval úspech aj vďaka neustálej modernizácii výroby. Nakupoval najnovšie stroje a zvyšoval produktivitu práce zavedením pásovej výroby v roku 1927. Zarobené peniaze investoval aj do iných oblasti podnikania a do ľudí. Pri obuvníckej fabrike postavil gumáreň, papiereň a elektráreň, čím znížil závislosť od cudzích dodávateľov. Pre zamestnancov mal na vtedajšiu dobu nadštandardnú sociálnu politiku. Postavil rodinné domy, nájomné byty a zriadil školu i bezplatnú škôlku. Tiež ich naučil šetriť si na dôchodok na osobných kontách vo firemnej banke. Priemyselný a obytný komplex v Baťovanoch – Partizánskom bola posledná jeho investícia na Slovensku pred druhou svetovou vojnou.
Život Tomáša Baťu sa skončil nečakane. Zomrel pri havárii svojho osobného lietadla pri lete do Švajčiarska, kde chcel otvoriť ďalšiu pobočku firmy. Na lete trval napriek hustej hmle, ktorá panovala v Zlíne skoro ráno 12. júla 1932.
Pochovali ho na romantickom Lesnom cintoríne v Zlíne (len ako druhého nebohého), ktorý on sám krátko predtým založil.
Po jeho smrti prebral firmu jeho nevlastný brat Jan Antonín. Ten ju previedol niekoľkými krízami, zveľadil zavedením gumenej výroby a rozvinul na koncern, ale v roku 1945 ju nedokázal ochrániť pred znárodnením a vymazaním mena Baťa z československej histórie.
Jeho priezvisko Baťa sa stalo synonymom kvalitných topánok za nízke ceny a aj poctivého podnikateľského ducha s etickým rozmerom a so službou verejnosti. Zároveň aj synonymom pre tzv. baťovské ceny, premyslene nastavené tak, aby sa pri kúpe vyvolal dojem výhodnej úspory. Je to jedna z mála firiem z bývalého Československa, ktorá sa dokázala presadiť vo svete. Dnes firma Baťa pôsobí asi v 50 krajinách na piatich kontinentoch sveta a má zhruba 40.000 zamestnancov.
Tomáš Baťa sa narodil ako tretie dieťa z prvého manželstva otca Antonína Baťu staršieho (najstarší brat bol Antonín a potom nasledovala sestra Anna), ktorý v Zlíne viedol obuvnícku dielňu. Po smrti matky sa rodina presťahovala do Uherského Hradišťa, otec sa druhý raz oženil a mal ďalších päť detí. Jedným z nich, v poradí tretím, bol Jan Antonín. V roku 1882 sa Tomáš Baťa u otca začínal učiť obuvníckemu remeslu. Keď mal pätnásť rokov odišiel skúšať šťastie do rakúskej Viedne.
Súrodenci Baťovci mali z rodiny podnikanie v krvi a tak sa po návrate Tomáša Baťu z Viedne domov tri deti z prvého otcovho manželstva (Antonín, Anna a Tomáš) rozhodli založiť si vlastnú spoločnosť, na ktorú použili peniaze zdedené po matke. Bolo to 21. septembra 1894 a prvým oficiálnym šéfom firmy sa stal najstarší zo súrodencov Antonín. Už o rok neskôr sa však vedenia firmy ujal brat Tomáš Baťa. Po Antonínovej smrti v roku 1908 (zomrel na tuberkulózu, mal len 34 rokov) sa stal Tomáš Baťa aj oficiálne šéfom firmy.
Značka, za ktorou stojí poctivé podnikanie sa budovala dlho. Neskoršie obuvnícke impérium Baťa sa pretĺkalo najmä vo svojich začiatkoch mnohými úskaliami, ktorými úspešne prešlo hlavne vďaka podnikateľskému duchu Tomáša Baťu a jeho skúsenostiam, získaným najmä viacerými pobytmi v Spojených štátoch amerických (USA), ale aj v Nemecku a v Spojenom kráľovstve. Tam sa naučil využívať strojovú výrobu či efektívne organizovať prácu. Keď bolo veľmi zle, začal napríklad vyrábať lacné plátenné topánky, alebo v čase najväčšej krízy znížil cenu topánok na polovicu. V jeho obchodoch vtedy napriek veľkej chudobe stáli ľudia v radoch a on získal peniaze na ďalšiu existenciu firmy. Zvyšoval výrobu, prijímal nových zamestnancov a začal topánky exportovať. V roku 1924 zaviedol nový systém odmeňovania zamestnancov. Vedúci pracovníci mohli mať účasť na zisku, ale aj na strate podniku podľa hospodárskych výsledkov svojich dielní. Tie získali hospodársku samostatnosť a ich samospráva sa Baťovi oplatila.
Zlínsky podnikateľ dosahoval úspech aj vďaka neustálej modernizácii výroby. Nakupoval najnovšie stroje a zvyšoval produktivitu práce zavedením pásovej výroby v roku 1927. Zarobené peniaze investoval aj do iných oblasti podnikania a do ľudí. Pri obuvníckej fabrike postavil gumáreň, papiereň a elektráreň, čím znížil závislosť od cudzích dodávateľov. Pre zamestnancov mal na vtedajšiu dobu nadštandardnú sociálnu politiku. Postavil rodinné domy, nájomné byty a zriadil školu i bezplatnú škôlku. Tiež ich naučil šetriť si na dôchodok na osobných kontách vo firemnej banke. Priemyselný a obytný komplex v Baťovanoch – Partizánskom bola posledná jeho investícia na Slovensku pred druhou svetovou vojnou.
Život Tomáša Baťu sa skončil nečakane. Zomrel pri havárii svojho osobného lietadla pri lete do Švajčiarska, kde chcel otvoriť ďalšiu pobočku firmy. Na lete trval napriek hustej hmle, ktorá panovala v Zlíne skoro ráno 12. júla 1932.
Pochovali ho na romantickom Lesnom cintoríne v Zlíne (len ako druhého nebohého), ktorý on sám krátko predtým založil.
Po jeho smrti prebral firmu jeho nevlastný brat Jan Antonín. Ten ju previedol niekoľkými krízami, zveľadil zavedením gumenej výroby a rozvinul na koncern, ale v roku 1945 ju nedokázal ochrániť pred znárodnením a vymazaním mena Baťa z československej histórie.
K 140. výročiu narodenia zakladateľa zlínskej obuvníckej firmy, svetoznámeho podnikateľa Tomáša Baťu, vydala Česká pošta v apríli 2016 známku v hodnote 13 českých korún.
0
www.ZIVOTPO.sk
